Už pred viac než 2000 rokmi Číňania zistili, že magnet, ak sa môže voľne otáčať, ukazuje jedným pólom magnetu na sever a druhým na juh.

Keďže tú časť magnetickej strelky kompasu ktorá ukazuje na sever, sme nazvali severný magnetický pól a ktorá ukazuje na juh,  južný magnetický pól a rovnaké magnetické póly sa odpudzujú a opačné priťahujú,  na severnej pologuli sa nachádza južný magnetický pól Zeme a na južnej sa nachádza severný magnetický pól Zeme. Pozri obrázok vľavo. V skutočnosti sa magnetické póly Zeme nenachádzajú presne na severnom a južnom póle, sú mierne posunuté. Túto skutočnosť schematicky znázorňuje obrázok vpravo.

 Magnetický pól Zeme sa postupne posúva, každý deň  magnetický pól driftuje približne o 40 m. Na obrázku vľavo sú polohy južného magnetického pólu v rokoch 1960, 1980 a 2000. Rozdiel v stupňoch medzi skutočným severojužným smerom a smerom určeným kompasom sa nazýva magnetická deklinácia. Na rôznych miestach Zeme je rôzna. Ak by sme boli presne na geomagnetickom póle, magnetická strelka by mala tendenciu ukazovať kolmo nadol. Na obrázku vpravo sú zmeny magnetickej deklinácia v čase.

Prístroj, ktorým zisťujeme smer magnetického poľa Zeme nazývame kompas (vľavo), pokiaľ je doplnený aj o prvky, ktoré umožňujú určiť azimut, nazýva sa buzola (vpravo). Kliknutím na obrázky sa vám zobrazia v plnej veľkosti.

Pomocou buzoly možno pomerne presne určiť miesto na mape, kde sa nachádzame. Určíme azimut k dvom nezameniteľným objektom v teréne, ktoré vieme na mape identifikovať. Priesečník azimutov prechádzajúcich týmito objektami na mape je našou polohou.

Fyzikálnu podstatu toho, ako magnetické pole Zeme vzniká zatiaľ presne nepoznáme. Z merania vlastností hornín, ktoré kryštalizovali v dávnej minulosti vieme, že čas od času dôjde k prepólovaniu magnetických pólov Zeme.

Magnetické pole Zeme a kozmické žiarenie

Magnetické pole Zeme do značnej miery zachytáva častice kozmického žiarenia, ktoré by inak dopadali na jej povrch.